Kupelny sprievodca
SÍRNE BAHNO – CELKOVÉ ALEBO ČIASTOČNÉ ZÁBALYSírne bahno je unikátny peloid v európskom i svetovom meradle. Jeho
podstatou je homogenizovaný sediment vznikajúci v obtokovom ramene
rieky Váh v mieste súčasných výverov sírnej termálnej minerálnej vody.
Sýtením minerálnou vodou bez prítomnosti vzduchu vzniká jedinečné
prostredie, v ktorom žijú desulfurikačné baktérie (Desulfovibrio
desulfuricens) a ďalšie baktérie s metabolizmom závislým na prítomnosti
síry (Thiobacterium, Thiospirillum). Bahno má významné antifungálne
účinky. Pre balneologické využitie je pripravované originálnou technológiou,
počas ktorej podlieha procesu dozrievania a regenerácie s početnými
chemickými a biologickými reakciami. Dozreté bahno má maslovitú,
mazľavú konzistenciu, je plastické, tepelne vodivé, ochladzuje sa
štvornásobne pomalšie ako voda, oproti ktorej má 350-krát väčšiu viskozitu.
Zrelé bahno je oceľovo modré až čierne. Aplikačná teplota bahna je cca
45°C (v rozsahu 44°- 46°C), trvanie čiastočného alebo celkového zábalu je
20 minút. Zábalová vrstva bahna na tele je približne 5 cm (3 – 8 cm), pri
celkovom zábale sa spotrebuje až 60 kg bahna. Zábal sa neaplikuje na
hlavu, prednú stranu krku a hrudníka. Pacient je pod stálym zdravotníckym
dohľadom. Počas zábalu vzniká lokálne aj celkové prehriatie organizmu,
ktoré sa zvyšuje s aplikačnou plochou zábalu. Bahenný zábal vyvoláva
zmenšenie opuchov v okolí kĺbov, zníženie svalového napätia, zlepšenie
výživy chrupaviek, spojivových tkanív a medzistavcových platničiek. Pôsobí
na zvýšenie protizápalovej aktivity a imunitných procesov v organizme,
zabraňuje degradácii elastínu, kolagénu a hyaluronanu, čím zlepšuje
funkciu chrupavky, spojivových tkanív a kĺbovej pohyblivosti. Procedúra je
ukončená sprchou a suchým zábalom do 15 minút. Procedúra a rozsah
aplikácie bahna podliehajú predpisu lekára.
BAHNISKO
Poskytuje vo svete unikátny bazénový kúpeľ, kde do prírodného dna
tvoreného 10 - 30 cm hrubou vrstvou pôvodného piešťanského sírneho
bahna prenikajú prírodné vývery termálnej minerálnej vody, ktorej hladina
siaha do výšky približne 50 – 90 cm nad vrstvou sírneho bahna. Teplota
minerálnej vody sa pohybuje v rozmedzí 39°- 40°C, lokálne nad miestom
výveru môže byť vyššia. Pacienti v kúpeli stoja, pomaly sa prechádzajú
alebo sedia po obvode bahniska. Môžu si precvičovať kĺby, predovšetkým na
horných končatinách, natierať telo teplým bahnom a pod. Trvanie kúpeľa je
prísne individuálne, v priemere 5 – 8 – 10 minút, a podlieha predpisu lekára.
Procedúra je zakončená sprchou a následným suchým zábalom v trvaní do
15 minút. Lekár môže predpísať kombináciu procedúry s kúpeľom
v zrkadlisku a nasledujúcou klasickou masážou.
ZRKADLISKO
Bazén s umelým dnom, naplnený prírodnou termálnou sírnou minerálnou
vodou s teplotou 38°- 39°C, v ktorej je pacient ponorený do výšky ramien,
alebo môže sedieť po obvode bazénu. Kúpeľ v zrkadlisku a jeho dĺžka
podlieha predpisu lekára, trvá 10 – 20 minút a je zakončený celkovým
suchým zábalom do 15 minút. Pacienti sú pod stálym dozorom. Lekár môže
predpísať po sebe nadväzujúcu kombináciu bahniska a zrkadliska, pokiaľ to
umožní zdravotný stav pacienta. Niektoré zrkadliská majú teplotu minerálnej
vody zníženú na 37°C.V tejto forme ide o voľne predajnú procedúru (známu
ako ľudový kúpeľ).
VAŇOVÉ KÚPELE
Všeobecne sa vyznačujú mechanickým účinkom (hydrostatický tlak a vztlak
pôsobí ako elastická bandáž, nadľahčovaním tela sa eliminujú účinky
gravitácie, podporujú cievnu a lymfatickú cirkuláciu) a tepelným účinkom
(v závislosti od teploty, trvania, veľkosti povrchu a hmotnosti tela), ktorý
v rámci termoregulačných pochodov mobilizuje nervový, endokrinný,
kardiovaskulárny, respiračný i imunitný systém. Špecifický chemický účinok
kúpeľa závisí od zloženia použitej vody. Piešťanská minerálna voda je
prírodná, slabo mineralizovaná, síranovo-hydrouhličitanová, vápenatosodná,
sírna, hypotonická, horúca voda. Pri vaňových kúpeľoch je okrem
hlavy ponorené vo vode celé telo alebo jeho časť.
a) Kúpeľ v termálnej minerálnej vode využíva predovšetkým kožnú
penetráciu sulfidov z minerálnej vody, ktorá vytvára depozity síry v koži.
Odtiaľ sa síra postupne dostáva do ďalších štruktúr, predovšetkým ako
chondroitinsulfát do spojivových tkanív (väzivo, chrupavka, šľachy atď.),
ďalej sa viaže v organizme ako cysteín, metionín či glutation. Síra inhibuje
degradáciu elastínu, kolagénu i hyaluronanu, znižuje krvný tlak, pôsobí na
rožšírenie ciev, pozitívne ovplyvňuje množstvo celaskónu v plazme
a podporuje deštrukciu voľných kyslíkových radikálov. Kúpeľ má celkový
relaxačný a upokojujúci efekt. Teplota minerálneho sírneho kúpeľa je
obyčajne 36°- 38°C (výnimočne do 40°C), trvá 20 minút (niekedy lekár zo
zdravotných dôvodov predpíše 15 minút) a je ukončená suchým zábalom
do 15 minút. Procedúra podlieha predpisu lekára, a takisto môže byť
ordinovaná aj ťažko mobilným osobám, rovnako tak aj pacientom, pre
ktorých je kontraindikované zrkadlisko. Kúpeľ s teplotou 37°C a nižšou je
zaradený aj do voľne predajných procedúr.
b) Perličkový kúpeľ sa vyznačuje sýtením minerálnej vody teplej 36°-
37°C stlačeným vzduchom (0,15 MPa), ktorý je privádzaný do dierkovaného
roštu na dne vane. Bublinky vzduchu stúpajú z dna k hladine a pôsobia
mierne masážne na kožu. Kúpeľ trvá 20 minút, je zakončený suchým
zábalom do 15 minút. Kúpeľ má sedatívny účinok, podporuje upokojenie
pacienta, vhodný je pri nespavosti a neurotických problémoch. Predpisuje
ho lekár, je aj voľne predajný.
c) Vodný uhličitý kúpeľ sa pripravuje sýtením minerálnej vody ochladenej
na 32°- 34°C (kúpeľ hypotermický) potravinárskym kysličníkom uhličitým
z tlakovej fľaše (2-3 atm.) pomocou saturátoru. Uhličitý kúpeľ musí
obsahovať minimálne 1000 mg voľného CO2 v 1 kg vody. Pre rozpustenie
dostatočného množstva CO2 vo vode je nutná nižšia teplota vody, špeciálne
tzv. spodné napustenie vane a úplne pokojná poloha pacienta v kúpeli
s hlavou nad okrajom vane.Voda sa nesmie víriť, čo by spôsobilo nadmerné
uvoľňovanie rozpusteného CO2 a jeho hromadenie tesne nad vodnou
hladinou (riziko toxického pôsobenia nadmernej koncentrácie CO2, ktorý je
ťažší ako vzduch). Hladina kúpeľa je preto prikrytá predovšetkým na mieste
pod tvárou pacienta. Počas kúpeľa dochádza k vytvoreniu CO2 bubliniek na
koži (podobné plynovej obálke) a jeho výraznej difúzii a absorpcii (podľa
kvality kože a jej prekrvenia). Uhličitý kúpeľ znižuje krvný tlak, zlepšuje
ekonomiku srdcovej činnosti, výrazne zlepšuje prekrvenie organizmu pri
súčasnej eliminácii jeho termického preťaženia. Počiatočný pocit chladu asi
po 10 sekundách vystrieda pocit príjemného tepla, čo je dôsledkom aktívnej
hyperémie, zvýšenia aktivity termoreceptorov a naopak znížením aktivity
chladových receptorov. Je vhodný pri srdcovo-cievnych a nervových
ochoreniach. Kúpeľ trvá 15 až 20 minút, nasleduje suchý zábal do 15 minút.
Predpisuje ho lekár a je aj voľne predajný.
PLYNOVÝ SUCHÝ UHLIČITÝ KÚPEĽ
Aplikuje sa ako celotelový, alebo na končatiny a úplne sa líši od vodného
kúpeľa. Médiom je 95-100% oxid uhličitý, ktorý je zvlhčovaný potom,
v uzatvorenom priestore plastikového vaku dochádza aj k hromadeniu tepla.
Účinky: zvýšená hyperémia telesných orgánov, mozgu i svalového tkaniva
v dôsledku rozšírenia ciev vrátane kapilár, zlepšené prietokové vlastnosti
krvi, väčšia elasticita erytrocytov, zvýšená tvorba bunkového glykogénu,
zlepšenie koronárneho prekrvenia myokardu, zlepšenie ekonomiky srdcovej
činnosti, pokles krvného tlaku, zlepšené prekrvenie končatín, pokles tvorby
opuchov, priaznivé pôsobenie u varikóznych komplikácií, pozitívny vplyv na
kožu pri celulitíde, hyperpigmentácii, tvorbe starobných kožných név,
zlepšenie hojenia defektov, preležanín, vredov predkolenia, popálenín,
zvláčnenie jaziev, rýchlejšie hojenie kože. Telo pacienta je uzatvorené do
špeciálneho plastového vaku, do ktorého sa nafúkne cca 125 l oxidu
uhličitého, z čoho sa asi 2 l vstrebe resorpciou kožným povrchom, čo
výrazne zlepšuje prekrvená a potom zvlhčená pokožka. Aplikačná doba 40
minút. Pri procedúre je potrebný pokoj, eventuálne ju sprevádza relaxačná
hudba. Je nevyhnutné dodržať, aby sa pacient nenadýchal plynu (pri
napúšťaní, pri „samotnom kúpeli“ a následnom vypustení plynu). Procedúra
je vhodná pre všetky indikačné skupiny, predovšetkým pre pacientov
s ochorením srdca a ciev, vrátane cievnych ochorení mozgu, hypertenzií,
zápalov kŕčových žíl, cievnych komplikácií diabetu, osteoporózy, ochorení
chrbtice, ale aj pooperačných, poúrazových či reumatických ochorení
pohybového ústrojenstva. Ide o nadštandardný, zvlášť hradený špeciálny
liečebný úkon, ale aj výkon zaradený do niektorých špeciálnych liečebných
programov.
VODOLIEČBA
a) Podvodná (subaquálna) masáž sa aplikuje pacientovi, ktorý leží
v 37°C (36°- 38°) teplom kúpeli vo veľkej viacúčelovej vani, eventuálne
v Hubbardovom tanku. Vlastná masáž sa vykonáva pomocou energie
vodného prúdu, ktorý vyteká pod tlakom 0,2 – 0,4 MPa (t.j. 2 - 4 atm.).Vodný
prúd sa aplikuje na telo manuálne, zo vzdialenosti 10 - 15 cm a pod uhlom
30° - 60°. Zmenou vzdialenosti a aplikačného uhla je možné intenzitu
masáže meniť. Aplikácia na končatinách je smerom od periférie k centru
tela, návrat späť je mimo tela. Na bruchu sa postupuje v smere hrubého
čreva, na hrudníku a chrbte sa robia ležaté osmičky. Vodný tlakový prúd sa
zásadne neaplikuje na genitálie, prsia žien, oblasť srdca. Trvanie procedúry
je 15 minút. Masáž pôsobí predovšetkým na uvoľnenie stuhnutosti svalov
a spojivových tkanív, zmiernenie bolesti a čiastočné uvoľnenie kĺbov.
Procedúra je nevhodná pri krvácajúcich stavoch, nádoroch kože a podkožia,
pri gravidite, ochoreniach obličiek, kŕčových žilách, stavoch po zápaloch žíl,
herniách v oblasti brucha či pooperačných jaziev, pri srdcovom zlyhaní.
Subaquálna masáž môže byť poskytovaná v hydromasážnej vani, kde je
aplikovaná pomocou zostavy väčšieho počtu trysiek rôznej veľkosti
a priemeru, ktoré sú buď v stacionárnom režime alebo sú ovládané
špeciálnymi programami. Ručnú subaquálnu masáž predpisuje lekár,
hydromasážna vaňa (whirlpool) je voľne predajná.
b) Škótske streky sú veľmi radikálnou, silno povzbudzujúcou, dráždivou
a stimulujúcou procedúrou, ktorej podstatou je kontrastná aplikácia chladu
a tepla. Aplikujú sa vodným prúdom z trysky pod tlakom 3 atm. a zo
vzdialenosti 3 - 4 m. Začína sa strekom 38° - 42°C po dobu 30 sekúnd,
nasleduje studený strek 16° - 18°C po dobu 5 - 10 sekúnd. Striedanie sa
opakuje niekoľkokrát, a to najskôr v oblasti horných a dolných končatín,
potom trup a brucho (v priebehu hrubého čreva) vždy z prednej aj zadnej
strany. Na oblasť poprsia a genitálií sa aplikácia nerobí. Procedúra je
zakončená studeným strekom. Dochádza k výraznému sčervenaniu kože
a pocitu dobre prekrvenej, teplej kože. Procedúra zvyšuje odolnosť,
podporuje metabolizmus, úpravu vegetatívnych a funkčných porúch, pôsobí
imunostimulačne. Procedúra trvá 15 minút, predpisuje ju lekár.
c) Vírivý kúpeľ je jemná masáž vírivou vodou, a to buď s čiastočnou
aplikáciou na horné alebo dolné končatiny (vírivý kúpeľ horných končatín,
dolných končatín), alebo s celkovou celotelovou aplikáciou (vírivý kúpeľ
celotelový) vo vani s 1/2 alebo 3/4 náplňou vody s izotermickou teplotou
(36° - 37°C). Voda kúpeľa je vírená pomocou elektricky poháňanej vodnej
turbíny. Prispieva k zlepšeniu prekrvenia končatín, aktivuje kožné receptory,
uvoľňuje svalovú a kĺbovú stuhnutosť. Procedúra trvá 15 minút. Celotelový
vírivý kúpeľ je nahraditeľný podobnou hydromasážnou vaňou či
whirlpoolom. Procedúru predpisuje lekár a je aj voľne predajná.
d) Striedavý nožný kúpeľ – „šliapací kúpeľ“ je aktívny pohyb
prešľapovaním nôh vo vaničkách, naplnených vodou s kontrastnými
teplotami. Začína sa v horúcej vode (40° - 46° - 50°C) v trvaní 1 - 2 minút,
potom pacient prešliapne do studenej vody (10° - 16°C) na 15 - 30 sekúnd
a celý cyklus sa opakuje 6 - 10-krát. Procedúra končí vždy v studenej vode,
na záver s vyutieraním froté uterákom. Procedúra priaznivo pôsobí na
bolesti hlavy, migrénu, vegetatívne poruchy, poruchy krvného obehu
(chladné nohy), je to vynikajúca žilová gymnastika pri začínajúcich varixoch,
prispieva k uvoľneniu členkov, kĺbov nôh, vhodná po úrazoch v tejto oblasti.
Trvanie procedúry je 15 minút, predpisuje ju lekár, je aj voľne predajná.
SAUNA
Kúpeľ v horúcom a suchom vzduchu (teplota 60°- 90°C, ale s nízkou
vlhkosťou 10 - 30%). Teplota vzduchu v saune je typicky rozložená podľa
výšky jednotlivých stupňov lavíc (pri podlahe najnižšia, cca 40°C, pri strope
najvyššia, až 110°C).V priemere má vo výške 150 cm a vo vzdialenosti 100
cm od tepelného zdroja teplota dosahovať 80°C a relatívna vlhkosť nemá
presahovať 15%. Za týchto podmienok sa pot dobre odparuje, čo
organizmus účinne ochladzuje. Neoddeliteľnou súčasťou saunovania je
následné ochladenie studenou vodou (omývanie, sprchovanie, ponorný
kúpeľ, plávanie).Tento cyklus sa opakuje 2 - 3-krát a je ukončený relaxáciou
alebo prechádzaním. Okrem toho sa v saune uskutočňuje mechanické
dráždenie kože (šľahaním brezovými vetvičkami), čo vyvolá histamínovú
reakciu a rozšírenie vlásočníc. Súčasťou saunovania sú taktiež tzv. parné
nárazy (náhle zvýšenie vlhkosti vzduchu, napr. poliatím horúcich kameňov
vodou), čím sa zmení odparovanie potu a teplota jadra organizmu sa ďalej
zvýši. Sauna podporuje otužovanie organizmu, je vhodnou prevenciou proti
chorobám z nachladnutia, priaznivo ovplyvňuje funkčné cirkulačné poruchy,
ľahké reumatické ochorenia, niektoré alergické choroby. Odporúčané časy:
20 min. saunovania, 5 min. ochladzovania + šľahania, 15 min. saunovania
(+ parný náraz), 5 min. ochladzovania + šľahanie, 10 min. saunovania (+
parný náraz), 5 min. ochladzovanie + šľahanie (60 minút), záverečný
odpočinok po saunovaní 60 minút.
KLASICKÁ MASÁŽ
Ručná aplikácia cielených mechanických podnetov, tzv. hmatov, ktoré
obsahujú nielen úkony hnetacie (trenie, vytieranie a roztieranie a hnetenie)
ale aj úkony nárazové (tepanie a chvenie). Masáž podporuje
vyprázdňovanie povrchových žíl, lymfatických ciev, sekréciu potných žliaz,
normalizáciu kožného napätia, zlepšuje prekrvenie masírovanej oblasti,
vstrebávanie opuchov či výronov, relaxuje či tonizuje svaly (podľa
zamerania hmatov), zlepšuje výživu tkaniva a zmierňuje bolesť. Reflexne
a zmenou prekrvenia masáž ovplyvňuje aj ďalšie vzdialené orgány a má
celkové účinky na organizmus, ktoré môžu byť celkovo upokojujúce alebo
povzbudzujúce. Pri masáži sa používajú lokálne masážne prostriedky,
najčastejšie voda a nedráždivé mydlo, eventuálne masážna emulzia, oleje
alebo vhodné krémy. Čiastočná masáž v kombinácii chrbát, plecia a dolné
končatiny trvá podľa zostavy asi 20 - 30 minút, kombinácia horné končatiny,
brucho, hrudník a šija taktiež asi 20 - 30 minút, celková masáž trvá asi 40 -
60 minút. Tzv. zostupná celková masáž sa aplikuje v poradí horné končatiny,
hrudník, brucho, chrbát a dolné končatiny, jej účinok je skôr upokojujúci, tzv.
vzostupná celková masáž sa aplikuje v poradí opačnom a jej účinok je skôr
tonizujúci (zvyšuje krvný tlak). Klasická masáž môže vhodne nadväzovať na
kúpeľ v zrkadlisku alebo vo vani. Podlieha predpisu lekára (masáž čiastočná
alebo celková s upresnením rozsahu a požadovaných lokalít), je i voľne
predajná ako relaxačná alebo tonizačná masáž. Pacienti s ochoreniami
chrbtice, predovšetkým krčného alebo bedrového úseku by však mali
vhodnosť klasickej masáže konzultovať so svojím lekárom, lebo v niektorých
prípadoch je klasická masáž považovaná za nevhodnú až kontraindikovanú.
FUNKČNÁ REHABILITAČNÁ DIAGNOSTIKA
Predstavuje cielené špeciálne testovanie funkcií pohybového systému,
napríklad svalový test a goniometria končatín, test chôdze, diagnostika
neurologických motorických a komunikačných funkcií, funkčný test chrbtice,
test ruky, funkčný index sebestačnosti pacienta, niektoré ďalšie
špecializované testy (Parkinsonova choroba, obrna lícneho nervu a pod.).
Táto diagnostika eviduje stav testovaných funkcií pri príchode pacienta a ich
následnú zmenu v priebehu balneorehabilitačného liečenia. Podlieha
naordinovaniu lekárom a je využívaná predovšetkým pri komplikovanejších
ochoreniach pohybového systému, pri ktorých plní hlavne funkciu
objektívneho hodnotenia zmeny zdravotného stavu pacientov. Diagnostiku
robí odborný fyzioterapeut (rehabilitačný pracovník) v nadväznosti na
individuálnu liečebnú telesnú výchovu.
LIEČEBNÁ TELESNÁ VÝCHOVA (LTV) predstavuje špeciálnu
kinezioterapiu, ktorá využíva pohyb k obnove či reparácii narušených
pohybových funkcií rehabilitanta. Robí sa individuálne alebo v skupinách
a má značný počet špeciálnych druhov.
a) Individuálna liečebná telesná výchova (ILTV) sa vykonáva
fyzioterapeutom individuálne s pacientom. Je cielene zameraná na udržanie
či obnovu telesných pohybových funkcií, ako aj na rozvoj funkčnej
motorickej adaptácie organizmu. Dominuje špeciálne cvičenie jednotlivých
postihnutých častí tela, nacvičovanie základných pohybových stereotypov,
ak boli narušené chorobou či úrazom, poškodzujúcim funkcie kostí, svalov,
kĺbov a nervovej sústavy. Hlavne pri oslabených svaloch, stuhnutých kĺboch
či ďalších poruchách sa využíva pasívne precvičovanie, polohovanie, ťah
v závese či trakcii, alebo ďalšie špeciálne metodiky. Neoddeliteľnou
súčasťou je aktívne cvičenie rehabilitanta, jeho aktívne zapojenie
a spolupráca pri cvičení. Využíva sa cvičenie v predstave, aktívna svalová
kontrakcia, aktívny pohyb s pomocou, voľný aktívny pohyb či aktívne
odporové cvičenia. Dôležitou súčasťou procedúry je kondičné cvičenie,
posilňovanie, nácvik správneho dýchania, správneho držania tela,
správneho sedu, postoja, chôdze a správnych pohybových stereotypov pri
bežných činnostiach. Individuálna liečebná telesná výchova využíva celý
rad špeciálnych metodík, a to cielene podľa indikačného zamerania
(napríklad analytická gymnastika podľa Kenny, nervovo-svalové facilitácie
podľa Kabata, nácvik správnych pohybových koordinácií podľa
Mensendieckovej, plazenie podľa Klappa alebo Faya, reflexné plazenie
a lokomócia podľa Vojtu či facilitácie pohybových vzorov podľa manželov
Bobathovcov). Trvanie procedúry je 20 minút, procedúra podlieha predpisu
lekára.
b) Cvičenie v závese (rehabilitácia funkcie self locking, tzv. SLING
EXERCISE THERAPY koncept) je špeciálna forma individuálnej liečebnej
telesnej výchovy, ktorá vylučuje vplyv gravitácie, teda ide o cvičenie
s vylúčením hmotnosti cvičeného segmentu či končatiny. Je vhodné
v prípade nízkej svalovej sily, ktorá nie je schopná prekonať odpor
gravitácie. Metodika umožňuje využívať prvky relaxácie, šetrné mobilizačné
techniky, šetrnú dynamickú trakciu, nácvik stability svalov, senzomotorické
cvičenia, opatrné zväčšovanie rozsahu pohybu, cvičenie v otvorenom
a uzavretom kinetickom reťazci. Oveľa lepšie je dosiahnutie udržania
stability a morfologickej integrity segmentov, globálnej regulácie polohy,
zlepšenie schopnosti rýchlej fázickej reakcie i schopnosti vyvinúť silu. Pri
tomto cvičení sa využíva špičkové rehabilitačné náradie Nordisk Therapy
Master. Procedúra trvá 20 minút, podlieha ordinácii lekára.
REFLEXNÁ MASÁŽ
Forma špeciálnej reflexnej terapie, pri ktorej sa liečebný zásah vykonáva
predovšetkým cestou nervových spojov a zakončení v oblasti zvolených
reflexných oblúkov. Ide o manuálny liečebný zásah na povrchu tela, a to
v miestach ochorením vyvolaných reflexných zmien. Špeciálnou technikou
sú postupne ošetrované dosiahnuteľné reflexné zmeny nielen v koži, ale
tiež v podkoží, na obaloch svalov, vo svaloch, eventuálne aj na perioste
niektorých kostných plôch. Na ošetrenie nervových zakončení sa využíva
predovšetkým dráždenie, hlavne ťahom. Trecie hmaty bruškami prstov
vnorených do kože či podkožia sú vedené dopredu, dozadu, sú krátke alebo
dlhé, priamočiare či v tvare krivky. Podľa intenzity ošetrenia, tlaku a sklonu
prstu sa robí technika kožná, podkožná či faciálna. U väzivovej reflexnej
masáže sa dosahuje priamo posun podkožia proti spodine uchopením kože
a podkožia medzi palce a ukazováky. Existujú špeciálne hmaty, napríklad
prísuvná špirála, dvojpalcový hmat, pílovitý hmat, medzitŕňový hmat,
posuvné chvenie, plošná vibrácia chrbta, prerušovaný ťah vidličkou a pod.
Reflexná masáž je veľmi citlivým zásahom do organizmu, okrem lokálnych
pocitov (tupý tlak, trenie, začervenanie, a podobne) môžu byť vyvolané
i vzdialené pocity a reakcie (pocit búšenia srdca, krátky dych, bolesť brucha,
tlak v močovom mechúre, potenie na celom tele, pocit náhlej únavy
s akútnou potrebou spánku). Z toho vyplýva nutnosť jej ordinácie lekárom,
pri ktorej je upresnená požadovaná sústava. Existujú štyri základné sústavy
reflexnej masáže: sústava pre šiju a hlavu, sústava chrbtová (dorzálna),
sústava hrudná (thorakálna) a sústava panvová (pelvická). Časová jednotka
je 20 minút, lekár môže predpísať i kombinácie jednotlivých sústav
v jednotlivých dňoch. Súčasná kombinácia reflexnej masáže s masážou
klasickou je nevhodná, dôsledkom je negácia liečebného účinku, nedá sa
vylúčiť ani zhoršenie stavu a zvýšené riziko celkových negatívnych reakcií.
MÄKKÉ TECHNIKY
Špeciálna metodika manuálnej medicíny, ktorá ovplyvňuje reflexné zmeny
v svaloch a podkoží, s cieľom zníženia bolestivosti a svalového napätia
a uľahčenia následnej mobilizácie či manipulácie. Mäkké techniky aplikuje
fyzioterapeut a metodika využíva niektoré techniky, ktoré je možné
čiastočne porovnať s masážnymi prvkami, predovšetkým u reflexných
masáží. Je to napríklad kožná riasa, ktorá je v mieste reflexných zmien
veľmi bolestivá a usilujeme sa o postupné zmiernenie jej odporu, či
spojivová masáž miernym tlakom a posunom špičky prstov, vnoreného do
kože. Ďalšou metodikou je pretiahnuteľnosť kože a jej postupné
preťahovanie riasením v miestach hyperalgických zmien. Využíva aj celkom
ľahký dotyk kože prstom. Mäkké techniky môžu byť ordinované ako
samostatná procedúra (časová jednotka 20 minút), často sú aplikované
v rámci individuálnej liečebnej telesnej výchovy.
TRAKČNÁ LIEČBA
Pasívna procedúra, pri ktorej sa pôsobením mechanickej sily vyvoláva
centrifugálny ťah v osi chrbtice či koreňového kĺbu (trakcie) či v ose
končatiny (extenzia). Ťahová sila pôsobí zásadne len na úrovni mäkkých
tkanív pohybového systému (svaly, väzy, šľachy, kĺbové puzdrá).Trakčný ťah
môže byť vyvolaný manuálne druhou osobou (ručné trakcie), čo môže byť
súčasťou celého radu techník používaných v rámci individuálnej liečebnej
telesnej výchovy (predovšetkým ručné trakcie krčnej chrbtice či ručné
trakcie dolnej končatiny v osi stehennej kosti). Podobne môže byť pri
individuálnej liečebnej telesnej výchove využívané tzv. redresné
polohovanie, čo je pôsobenie sily (ruka, vrecká s pieskom, popruhy) priamo
cez kĺb, ktorého obmedzenú pohyblivosť chceme takto cielene uvolniť. Tzv.
mechanické trakcie krčnej chrbtice sa vykonávajú s pomocou Glissonovej
kľučky ťahom závažia alebo na naklonenom trakčnom stole ťahom
vlastného tela pacienta vplyvom gravitácie. Podobne sa aplikuje trakcia
bedrovej chrbtice v ľahu na chrbte pri fixácii panvy bokovkou (s možnosťou
trakcie do flexie alebo do extenzie). Pri týchto mechanických trakciách je
pôsobenie ťahovej sily konštantné a kontinuálne. Trakcie vo vode využívajú
opäť ťah vlastného tela, vplyv gravitácie je vo vodnom prostredí výrazne
eliminovaný nadľahčovaním hydrostatickým vztlakom. Tzv. prístrojové
trakcie sú vykonávané pomocou špeciálneho zariadenia, ktoré pracuje
v režime intermitentných trakcií, keď sa nastavuje nielen sila ťahu a trvanie
celej trakcie, ale tiež trvanie dynamického ťahu a trvanie kľudového
intervalu. Moderné prístroje majú nastavené špeciálne programy. Časová
jednotka procedúry je 20 minút, procedúra podlieha predpisu lekára, ktorý
špecifikuje druh požadovanej trakcie a lokalitu.
MANUÁLNA LYMFODRENÁŽ
Vysoko odborná metodika, pri ktorej sa pomocou zostavy špeciálnych
hmatov a ďalších manuálnych techník dosahuje urýchlenie žilného návratu
v ošetrovanej končatine. Pri procedúre dochádza k vytlačovaniu kapilárneho
riečišťa, nasleduje zlepšenie prítok krvi tepien (princíp nasávania)
a predovšetkým je dosiahnuté zlepšenie lymfatickej drenáže. Zlepšenie
cirkulácie a zlepšený odtok lymfy v končatine vedie k zmenšeniu opuchu
a ústupu chronických lymfatických opuchov, ako aj k zlepšeniu prekrvenia
a výživy. Metodika sa využíva predovšetkým na liečbu a prevenciu
chronických lymfedémov na dolných i horných končatinách (napríklad po
odňatí prsníka). Neoddeliteľnou súčasťou procedúry je následná bandáž
končatiny a jej polohovanie. Procedúra trvá 30 min. - jedna dolná končatina,
predpisuje ju lekár. Ide o nadštandardný, zvlášť hradený špeciálny liečebný
úkon. Lymfodrenáž je možné vykonávať i v prístrojovej forme, a to ako
pneumatickú masáž vákuovú (princíp nasávania v dôsledku
neprerušovaného podtlaku) alebo pretlakovú (princíp prerušovaného
pretlaku v nafukovacej pneumatickej dlahe) alebo kombinovanú vákuovo
pretlakovú (princíp striedavého podtlaku a pretlaku v špeciálnom valci
prístroja).
SKUPINOVÁ KINEZIOTERAPIA
Odborne vedená aktívna liečebná telesná výchova v telocvični, v skupinách
rehabilitantov s podobným diagnostickým zameraním. Príklady: skupinová
kinezioterapia pre ochorenia CHRBTICE, NOSNÝCH KĹBOV (bedrá alebo
kolená), skupinová kinezioterapia pri OBEZITE, OSTEOPORÓZE, pri
REUMATICKÝCH OCHORENIACH, pri CIEVNYCH OCHORENIACH
MOZGU, pri SRDCOVO-CIEVNYCH OCHORENIACH a ďalšie. Cvičenie
využíva prvky pre relaxáciu preťažených svalov, posilňovanie oslabených
svalových skupín, mobilizáciu kĺbov a panvy, posilňovanie
statodynamických funkcií pre správne držanie tela a nácvik správnych
pohybových stereotypov. Neoddeliteľnou súčasťou cvičenia je dychová
gymnastika, ako aj cvičenie rýchlosti, obratnosti, vytrvalosti, rovnováhy, sily
a celkové kondičné zlepšenie. Časová jednotka je 20 minút.
JOGOVÉ CVIČENIE
Uskutočňuje sa pod odborným vedením v skupine. Hlavným zameraním je
dosiahnutie lepšej harmonizácie a súhry jednotlivých systémov a funkcií
v organizme, navodenie duševnej a telesnej harmónie, tréning telesnej
a duševnej zdatnosti. Organizmus je cvičený v rámci jednoty tela, mysle
a citov. Hathajoga disponuje najlepšie prepracovanými cvičebnými
zostavami, ktoré prostredníctvom statodynamických činností ovplyvňujú
nielen pohybový systém, ale tiež vnútorné orgány a centrálny nervový
systém. Hlavné účinky jogových cvičení možno zhrnúť do týchto efektov:
relaxácia, postupná adaptácia na reflexogénne dráždenie, zmeny intenzity
a distribúcie podráždenia a útlmu v centrálnom nervovom systéme, zmeny
rytmiky, stabilizácia regulačných pochodov, nácvik voľného ovládania
autonómnych funkcií, využitie negatívnej indukcie na sprostredkovaný útlm
niektorých systémov a liečebná autoinštrukcia pomocou zúženého
vedomia. Hlavné kategórie cvičenia obsahujú asány (polohy), bandhy
(uzávery – definované usporiadanie svalstva), mudry (podobné bandhám
so symbolickým obsahom), očistné postupy (krijá), dychové cvičenia so
zadržaním dychu (pránájáma) a mantrajóga (meditačné slabiky a texty).
Časové trvanie je 20 minút.
REHABILITAČNÝ CHODNÍK – ŠKOLA CHÔDZE
Predstavuje špeciálnu metodiku cielene zameranú na obnovu a nácvik
základného ľudského pohybového stereotypu, t.j. vzpriamenej chôdze.
Rehabilitácia je vedená podľa príčiny poruchy chôdze (zložka kostná,
väzivová, zložka nervosvalová a kombinované formy). Podľa toho sa určuje
nácvik chôdze s plným odľahčením, čiastočnou alebo plnou záťažou,
pacient sa učí používať rôzne oporné pomôcky (vertikalizačný rám, chodník
so zábradlím, podpazušné, francúzske, kanadské barle, viacbodové palice,
chodítka, ale tiež rôzne zložitejšie protetické pomôcky). Súčasťou nácviku
chôdze je prekonávanie architektonických bariér, chôdza v rôzne náročnom
teréne, po naklonenej rovine a pod. Procedúru vykonáva odborne vyškolený
fyzioterapeut, podlieha predpisu lekára, časová jednotka trvá 20 minút.
Môže byť vykonávaná i v skupine pacientov s odborným individuálnym
dohľadom pre každého z nich. Škola chôdze začína v interiéroch liečebných
domov a ich rehabilitačných oddeleniach a nadväzuje využitie
rehabilitačných chodníkov (tiež označovaných ako chodník zdravia)
v exteriéri, v nádhernom prírodnom prostredí Kúpeľného ostrova.
SEVERSKÁ CHÔDZA (NORDIC WALKING – NW)
Dynamická kondičná chôdza v rôzne náročnom prírodnom teréne, pri ktorej
chodec používa pár špeciálnych palíc pre severskú chôdzu. Pohybový
rytmus je udávaný dvojdobou krížmochodnou dynamikou. Ide o ideálnu
formu fyzického tréningu s účinnosťou o 40 - 50% vyššou než pri normálnej
chôdzi. Chodec má lepšiu stabilitu a istotu, preťažovanie nosných kĺbov je
o 30% nižšie, preto je severská chôdza dobre tolerovaná pri
degeneratívnych ochoreniach chrbtice a nosných kĺbov a je jednou
z najvhodnejších pohybových aktivít pri osteoporóze. Zlepšuje tukový
a uhľovodanový metabolizmus, je to účinný vonkajší tréning na redukciu
nadváhy. Je tiež efektívnou dychovou gymnastikou, zlepšuje
kardiopulmonálnu výkonnosť, je vhodnou formou kardiopulmonálneho
tréningu. Severská chôdza je ideálnou pohybovou aktivitou pre všetky
vekové skupiny vrátane seniorov s degeneratívnym ochorením chrbtice,
nosných kĺbov, poruchami rovnováhy, stability a koordinácie či ischemic kým
cievnym ochorením. Predpisuje ju ošetrujúci lekár, procedúra je
načasovaná na 60 minút. Špeciálne výškovo nastaviteľné severské palice
sú pacientovi individuálne nastavené a zapožičané. Procedúra sa vykonáva
v prírodnom prostredí Kúpeľného ostrova. Odporúčame športové
vychádzkové oblečenie a pohodlnú športovú obuv. Za daždivého počasia sa
procedúra vykonáva v telocvični ako špeciálne cvičenie NW Stretching.
HYDROKINEZIOTERAPIA V REHABILITAČNOM BAZÉNE
Je to odborne vedená aktívna liečebná telesná výchova vo vode. Cvičí sa
väčšinou v skupinách s podobným diagnostickým zameraním. Procedúra
využíva priaznivé pôsobenie vodného prostredia (teplota vody,
hydrostatický tlak, vztlak, odpor vody). Vztlak vody pacienta nadľahčuje,
využíva sa predovšetkým pre pacientov po nezahojených úrazoch
a operáciách dolných končatín, pre ktorých nie je ešte povolená plná záťaž
končatiny. Pohyby vo vodnom prostredí sú často menej bolestivé než na
suchu, dochádza k účinnejšej svalovej relaxácii. Tlak vody pôsobí ako
elastická bandáž, odporom vody sa posilňuje svalový korzet. Vodné
prostredie je veľmi vhodné pri poruchách statiky a chybnom držaní tela,
veľmi účinná je hydrokinezioterapia na cvičenie pri degeneratívnych
ochoreniach váhonosných kĺbov a chrbtice. Vo vode je možný i nácvik
chôdze, odpor vody sa zvyšuje protiprúdovým zariadením. Teplota vody
v rehabilitačnom bazéne je približne 33°C, bazén má hĺbku 120 cm.
Najčastejšími indikačnými skupinami pre hydrokinezioterapiu sú: skupina
ochorení chrbtice, ochorení dolných končatín, neurologických ochorení,
skupina geriatrická, skupina reumatikov a ďalšie. Procedúra trvá 20 minút,
predpisuje ju lekár, je i voľne predajná.
REHABILITAČNÉ PLÁVANIE
Patrí k najvýznamnejším športom pre telesne postihnutých, čo len
dokresľuje jeho význam v rehabilitácii. I tu sa využívajú priaznivé účinky
vody, jednak tepelné a jednak mechanické, dané hydrostatickým tlakom,
odporom vody a nadľahčovaním tela. Základnými štýlmi sú prsia (hlavná
hnacia sila v dolných končatinách, vhodné pre zlepšenie pohyblivosti kĺbov
dolných končatín), kraul (hnacia sila v horných končatinách), znak (vhodné
najmä pri poruchách držania tela, ochoreniach chrbtice a dolných končatín)
a motýlik (delfín - odporúčaný pri ešte nefixovanej kyfóze v počiatočných
štádiách Bechterevovej choroby). Štýl prsia a motýlik nie sú vhodné pri
ochoreniach krčnej chrbtice s preťaženým svalstvom šije, rovnako i pri
postihnutí medzistavcovej platničky, vhodnejší je znak alebo kraul.
ERGOTERAPIA
Liečba využívajúca pracovnú činnosti k dosiahnutiu lepšej reedukácie
funkcií organizmu. Podieľa sa na objektivizácii funkčnej kapacity jedinca
(testovanie všedných činností), čo je nutné pre správne terapeutické
zameranie s cieľom dosiahnuť sociálnu adaptáciu a integráciu postihnutého
jedinca, a to tak pracovnú, ako aj osobnú (sebestačnosť v sebaobsluhe).
Ergoterapia sa výrazne podieľa na posilnení motivácie postihnutého
človeka. Podľa postihnutia sa cielene zameriava predovšetkým na výcvik
ruky a predlaktia, výcvik nohy, členku a predkolenia, ale tiež výcvik hlavy,
šije, hrudníku a chrbtice. Často ide o kombinované poruchy, teda popri
poruchách motoriky je závažne narušená i psychika pacienta, deficitné sú
kognitívne funkcie a reč. Z tohto dôvodu je v indikovaných prípadoch nutná
spolupráca ergoterapie s psychológom a logopédom. Ergoterapiu vykonáva
špeciálne vyškolený tzv. ergoterapeut, procedúru ordinuje lekár, časová
jednotka je 20 minút.
MECHANOTERAPIA
V užšom slova zmysle využíva najrôznejšie statické a dynamické sily,
aplikované pomocou rôznych prístrojov, náradí a zariadení, k liečebno
rehabilitačným účelom. Cieľom je predovšetkým dosiahnutie väčších
kĺbových rozsahov využitím technických prostriedkov na mobilizáciu kĺbov
(napríklad šliapanie na rotopede či ergometri, mobilizácia ramenných kĺbov
cvičením na rebrinách, rozcvičovanie kĺbov pomocou elektrických
dynamických dláh, uvoľňovanie kŕčov pomocou špeciálnych prístrojov
s protikŕčovým zariadením – antispastická kinezioterapia Reck Motomed).
Tieto zariadenia môžu byť jednak pasívne, teda sú ovládané silou pacienta,
alebo aktívne s vlastným pohonom, s možnosťou nastavenia rôznych
parametrov (rýchlosť, frekvencia, odpor, smer pohybu). Ďalším zameraním
mechanoterapie je posilňovanie určených svalových skupín, čo sa dosahuje
predovšetkým prekonávaním odporu daného závažím, elektromagnetickým
odporom či odporom daným elastickými ťahmi a pružinami. Mnoho
zariadení je univerzálnych, teda súčasne dochádza k mobilizácii kĺbov
a posilňovaniu svalov. Procedúru predpisuje lekár, časová jednotka je 20
minút.
ANTISPASTICKÁ KINEZIOTERAPIA
Dolných i horných končatín sa vykonáva na špeciálnom elektronicky
riadenom zariadení RECK MOTOMED (MOTOmed VIVA), ktorého
originálnou prednosťou je antispastická funkčná schopnosť, využívajúca
princíp zvratu fázy pohybov antagonistov. Antispastická kinezioterapia vždy
predchádza nácviku chôdze. Prístroj aplikuje dynamickú kinezioterapiu
dolných alebo horných končatín, v prípade minimálnej svalovej sily či
značnej spasticity (pri kŕčoch), ktorú pacient sám neprekoná, sa využíva
elektrický pohyb a prístroj funguje čiastočne i ako dynamická dlaha.
Výhodou prístroja je schopnosť zaznamenať každý aktívny pohyb, ktorý
pacient vyvinie vlastnou silou. Snahou a motiváciou pacienta je usilovať sa
o aktívny pohyb, v ktorom mu prístroj pomáha. Najväčšou výhodou prístroja
je jeho antispastické pôsobenie. Pri kŕčoch sa pohyb prístroja zastaví
a automaticky sa obnoví v opačnom smere. Tým dôjde k „rozpusteniu“ kŕču
a postupne i k zmenšeniu frekvencie spastických komplikácií. To umožňuje
intenzívnejšiu dynamickú antispastickú kinezioterapiu, väčšiu samostatnosť
pacienta a predovšetkým uľahčuje následnú vertikalizáciu či nácvik chôdze.
Tento antispastický efekt podporuje ergoterapeutický program, školu
chôdze a ďalšie aktivity. Antispastická kinezioterapia súčasne podporuje
trofiku a mobilizáciu základných kĺbov dolnej či hornej končatiny. Prispieva
i k posilneniu svalov. Prístroj je určený výhradne pri neurologických
indikáciách a neslúži na nahradenie ergometru, rotopedu či bežných
bicyklov.
FITNES CENTRUM
Moderné pracovisko, v mnohom spoločné či podobné mechanoterapii. Je
však predovšetkým zamerané na cielené a odborne vedené kondičné
posilňovanie jednotlivých svalových skupín. Jednotlivé posilňovacie stroje
sú zamerané vždy pre rôzne skupiny svalov, ktoré sa prevažne podieľajú na
určitom izolovanom pohybe (napríklad upaženie, pripaženie, zohnutie,
vystretie, vnútorná a vonkajšia rotácia a podobne). Procedúru predpisuje
lekár (s upresnením hlavných cieľov a odporúčaných dávok), je i voľne
predajná, časová jednotka 20 minút.
MANIPULAČNÁ A MOBILIZAČNÁ TERAPIA
Sú prostriedky manuálnej medicíny. Najčastejšie sa používajú na ošetrenie
funkčných kĺbových blokád, ktoré sú bolestivé a obmedzujú pohyb a vedú
k vzniku ďalších patologických reflexných zmien, predovšetkým k vzniku
bolestivých bodov, hyperalgických zón a svalových spazmov. Najčastejšie
ide o tzv. kľúčové oblasti chrbtice, t.j. skĺbenie záhlavia a 1. stavca krčnej
chrbtice, 1. a 2. stavca krčnej chrbtice, krčnohrudné, hrudnodriekové
a driekovokrížové. Cieľom ošetrenia je uvoľnenie pohybového segmentu
(v oblasti chrbtice) či obnova vôle kĺbov, ale tiež úprava svalového napätia
a ošetrenie tzv. spúšťacích bodov (Trigger points), ktoré sú neraz príčinou
bolesti, svalového oslabenia či obmedzenia pohybu. Manipuláciu vykonáva
výhradne lekár so špeciálnou licenciou. Princípom je po vytvorení tzv.
predpätia uvoľnenie blokády rýchlym pohybom vedeným v cielenom smere,
malom rozsahu a malou silou. Mobilizácia prispieva k zmierneniu blokády
pred následnou manipuláciou alebo priamo blokádu uvoľní. Využíva princíp
opakovaných krátkych pohybov z krajnej do neutrálnej polohy, bez nárazu,
avšak s trvalým predpätím. Účinnosť metodiky možno zvýšiť kombináciou
svalovej facilitácie a inhibície. Je však nutná spolupráca pacienta, ktorý
vyvinie izometrický tlak v opačnom smere, aby po jeho uvoľnení vzniknutá
relaxácia umožnila čiastočný pohyb v smere blokády (Mitchell). Metodiku je
nutné niekoľkokrát opakovať. Na nadobudnutie izometrického odporu
možno využiť aj gravitačnú silu hlavy či končatiny (antigravitačná relaxácia
– Zbojan). Niektoré jednoduché mobilizačné techniky smie používať
i vyškolený fyzioterapeut (pomalšie svalové pretiahnutie – release, následné
vytiahnutie svalu – stretching, postfacilitačná relaxácia či inhibícia)
v kombinácii s tzv. mäkkými technikami. Ide o nadštandardný, zvlášť
hradený špeciálny liečebný úkon.
UHLIČITÉ INSUFLÁCIE
Podkožné injekčné aplikácie medicínskeho syntetického oxidu uhličitého
(CO2). Na aplikáciu plynu z tlakových fliaš sa používa špeciálne zariadenie
s redukčným ventilom, nastaveným výstupným tlakom 75 kPa, špeciálnym
filtrom a vlastným aplikačným prístrojom, ktorý má funkciu automatickej
aplikačnej ihly s elektronickou reguláciou a predvoľbou množstva plynu.
Používajú sa jednorazové ihly. Max. aplikačný tlak plynu je 0,7 kp/cm3 , t.j.
asi 69 kPa. Z jedného vpichu sa aplikuje 20 - 100 ml plynu, v priemere 30 -
40 ml na 1 vpich, doporučený počet vpichov je 6, celkové množstvo
aplikovaného plynu do 200 ml. Procedúra podlieha predpisu lekára, ktorý
určí aplikačné lokality, aplikačné dávky plynu a počet vpichov. CO2 sa
z podkožia veľmi dobre resorbuje do žilného a lymfatického obehu, na
princípe umelo vyvolaného lokálneho kyslíkového dlhu vyvoláva veľmi
účinné aktívne lokálne i celkové prekrvenie, výrazné zlepšenie oxidácie
a výživy tkaniva, podporuje tvorbu krvných kolaterál, zlepšuje pružnosť
vlákien kolagénu, zmierňuje bolesť, uľahčuje rozcvičovanie.
PLYNOVÉ INJEKCIE – PNEUMOPUNKTÚRA
Aplikácia minimálnej dávky (1 - 5 ml) medicínskeho oxidu uhličitého do
akupunktúrnych bodov (tiež tzv. pneumopunktúra). Je to jedna z foriem
ovplyvňovania organizmu cestou stimulácie (predovšetkým mechanického
alebo iných foriem dráždenia) presne vymedzených bodov kožného
povrchu. Využíva sa predovšetkým pri bolestivých syndrómoch akéhokoľvek
pôvodu, v prípade potreby ovplyvňuje svalové napätie, svalové kŕče či
spúšťacie body. Veľmi časté je využitie pri neurologických indikáciách,
paretických stavoch a v rade ďalších indikácií. Lokálna aplikácia oxidu
uhličitého prispieva k zosilneniu účinku akupunktúry, k zosilneniu
a predĺženiu dráždenia akupunktúrnych bodov. Dráždenie akupunktúrnych
bodov možno vykonávať tiež pomocou laseru, tzv. laseropunktúra. Metodiku
môže vykonávať len lekár s licenciou pre vykonávanie akupunktúry. Ide
o nadštandardný, zvlášť hradený špeciálny liečebný úkon.
AKUPUNKTÚRA
Klasická akupunktúra, stará niekoľko tisíc rokov, je jednou z najstarších
a najobľúbenejších metód tradičnej čínskej medicíny. Najstaršia učebnica
opisuje 365 liečebných bodov na povrchu tela, v roku 1026 už bolo
opísaných cca 600 akupunktúrnych bodov. Akupunktúra vo svojej podstate
potláča patologickú dominantu v organizme, normalizuje tonus a reakciu
celého vegetatívneho systému organizmu, normalizuje rôzne vegetatívne
poruchy. Je indikovaná najmä pri najrôznejších neuralgiách, bolestiach
hlavy, migrénach, bolestivých stavoch v oblasti chrbtice a kĺbov, rade
vegetatívnych porúch. Metodiku môže vykonávať len lekár s licenciou pre
vykonávanie akupunktúry. Ide o nadštandardný, zvlášť hradený špeciálny
liečebný úkon. Dráždenie akupunktúrnych bodov sa vykonáva pri klasickej
akupunktúre špeciálnymi akupunktúrnymi ihlami. Ďalšou možnosťou,
používanou predovšetkým v krajinách Východnej Ázie, je požehovanie
(moxa). V našich podmienkach sa často používa dráždenie špeciálnou
palpačnou technikou (akupresúra), ktorú si môže pacient robiť i sám
(autoakupresúra). Akupunktúrne body možno stimulovať rovnako
perkutánnym dráždením elektrickým prúdom (elektropunktúra) alebo
transkutánnou elektroneurostimuláciou zavedených akupunktúrnych ihiel
(AKU-TENS). Stimulácia akupuntúrnych bodov sa vykonáva tiež laserom
(laseropunktúra) alebo použitím malej dávky medicínskeho oxidu uhličitého
(pneumopunktúra).
FOTOTERAPIA
a) Ultrafialové žiarenie je súčasťou slnečného svetla, vyznačuje sa veľmi
intenzívnou fotochemickou a biologickou aktivitou. Zložka UV-C (vlnová
dĺžka < 280 nm) sa pohlcuje v horných vrstvách atmosféry vďaka vrstve
ozónu. Má baktericídne účinky. Zložka UV-B (315 – 280 nm) sa v slnečnom
žiarení podieľa predovšetkým na vzniku erytémov a pigmentácie kože.
Zložka UV-A (400 – 315 nm) je energeticky chudobnejšia, pre svoju vyššiu
prenikavosť má liečivý význam. UV žiarenie s vlnovou dĺžkou 250 – 300 nm
sa podieľa na tvorbe vitamínu D. Šetrne aplikované UV žiarenie má vplyv na
zlepšenie obranyschopnosti organizmu, zlepšenie svalovej výkonnosti,
podporuje tvorbu červených krviniek. Na druhej strane predovšetkým
žiarenie UV-C, ale i iné zložky majú pri dlhodobom pôsobení kancerogénne
účinky. Moderné solária sú kombináciou viacerých zdrojov UV
i infračerveného žiarenia. Sú vhodné pre prevenciu krivice, zníženej
kondícii, únavnosti, chudokrvnosti, niektorých neuralgií a rade alergických
a kožných ochorení (špeciálne lampy). Dávkovanie určí lekár, začína sa od
30 sekúnd a zvyšuje sa šetrne po 1 min., max. do 10 minút (prísne
individuálne).
b) Laseroterapia využíva koherentné monochromatické žiarenie v oblasti
viditeľného žiarenia alebo mikrovĺn. Laserový lúč je nosičom energie, ktorú
je schopný odovzdať pri dopade na ožarovanú plochu. Helium-neonový
laser zosilňuje červené žiarenie s vlnovou dĺžkou 632,8 nm. Diódové
terapeutické lasery majú vlnovú dĺžku od 532 nm (zelená) až po 1060 nm
(infračervená). Na ovplyvnenie povrchových tkanív sú vhodné lasery
s kratšou vlnovou dĺžkou, hlbšie štruktúry ovplyvní infračervený laser. Laser
je aplikovaný buď kontinuálne alebo pulzne. Má výrazný biostimulačný efekt,
predovšetkým stimulácia kolagénu, podpora vaskularizácie tkanív,
urýchlenie regenerácie ciev, lymfatických ciest a epitelu, lepšie využitie
kyslíka a glukózy, všeobecne ide o urýchlenie hojivého procesu. Súčasne
má účinok analgetický, protizápalový (protibakteriálny i protivírusový)
a pôsobí na zmenšenie opuchov. Využitie laseru má však i rad
kontraindikácií (striktný zákaz aplikácie do očí, na malignity a prekancerózy,
zákaz aplikácie na žľazy, brucho v gravidite, varikozity alebo pri
záchvatových neurologických ochoreniach). Aplikácia sa vykonáva lokálne
podľa predpisu lekára, buď na malé plochy (algické body, spúšťacie body,
ošetrenie jaziev a pod.), alebo na väčšie plochy (s využitím laser-skeneru).
Lekár s licenciou na vykonávanie akupunktúry môže laser aplikovať cielene
do akupunktúrnych bodov (laseropunktúra).
c) Bioptronová lampa je zdroj liečebného biostimulačného svetla, ktorý
využíva princíp polarizácie svetla ožarovaného halogénovou žiarovkou.
Polarizácia svetla je podmienkou, aby pri styku svetla so živým tkanivom bol
podporovaný zdravý vývoj buniek, čo je podstatou biostimulačného efektu.
Bioptronová lampa (biolampa) produkuje polarizované žiarenie, ktoré je
polychromatické a je úplne zbavené ultrafialovej zložky. Svetlo má vlnovú
dĺžku 430 – 2800 nm, pôsobí predovšetkým povrchovo a čiastočne i do
hĺbky tkaniva (cca 1 – 2,5 cm). Svetlo podporuje riadiace procesy na
tkanivovej a bunkovej úrovni, spomaľuje chorobné a degeneratívne procesy
v bunkách, urýchľuje metabolické procesy, aktivizuje mitochondriálny
aparát, podporuje tvorbu prostaglandínu a ďalších bunkových transmiterov,
urýchľuje hojenie rán, kožných štepov a jaziev. Využitie má v dermatológii,
na ošetrenie jaziev, diabetických komplikácií, dekubitov, reflexných zmien,
opuchov, biolampa podporuje regeneračné procesy pri starnutí pleti. Dĺžka
aplikácie procedúry je 4 - 6 min., kožný povrch musí byť riadne očistený
a odmastený.
ELEKTROTERAPIA
Využíva liečebný účinok rôznych foriem elektrickej energie, jej využitie je
možné i pre účely elektrodiagnostiky. Na aplikáciu sa využívajú početné
moderné elektronické prístroje. Elektroliečba v prevažnej miere využíva
svoje analgetické účinky, často zlepšuje krvnú cirkuláciu a výživu tkanív, tlmí
zápalovú aktivitu a uľahčuje tak ľahšiu úpravu pohybových funkcií. Trvanie
väčšiny elektroliečebných procedúr je 15 minút.
a) Galvanoterapia (galvanizácia, ionoforéza, štvorkomorový kúpeľ) využíva
prietok galvanického (jednosmerného) prúdu tkanivom, ktorý vyvoláva
aktívnu hyperémiu, pôsobí na zlepšenie metabolizmu tkanív, zmenšenie
opuchov a výpotkov, zmierňuje bolesti. Procedúra je indikovaná u všetkých
bolestivých stavov pohybového ústrojenstva, a to úrazového, zápalového
i funkčného pôvodu, okrem prítomnosti kovových materiálov v dráhe prúdu
a porúch citlivosti. Aplikuje sa ako jednoduchá hĺbková galvanizácia
(s využitím ochranných roztokov pre katódu a anódu), alebo ako ionoforéza
(jednou z presne definovaných elektród je do povrchových vrstiev
aplikovaná niektorá liečivá látka, ktorá je pripravená vo forme ionového
roztoku, napríklad ionoforéza prokaínová, kalciová, hyaluronidázová,
jodidová, salicylová), alebo ako končatinový galvanický kúpeľ (známy tiež
ako hydrogalvan či dvoj- alebo štvorkomorový kúpeľ). Aplikácia
galvanického prúdu sa robí vo vodnom prostredí, keď sú končatiny
ponorené každá v samostatnej vaničke, zapojené ku katóde alebo anóde.
Záporná elektróda vyvoláva skôr zvýšenie nervovej dráždivosti, kladná
elektróda má skôr upokojujúci účinok. Zapojenie horných končatín na anódu
a dolných na katódu pôsobí ako zostupná, upokojujúca galvanizácia,
opačné zapojenie je typické pre vzostupnú galvanizáciu s tonizačným
efektom.
b) Ultrazvuk využíva elektrickú energiu vysokofrekvenčných prúdov, ktoré
sú konvertované na energiu mechanickú a tepelnú. Ultrazvuk je pozdĺžne
mechanické vlnenie s frekvenciou 0,75 – 3 MHz (najčastejšie 0,8 – 1,2
MHz) a intenzitou maximálne do 3 W/cm2. Asi 30% tejto mechanickej
energie, ktorá vyvoláva nejakú formu mikromasáže tkanív, sa mení na teplo.
Ultrazvuk podporuje excitáciu molekúl a následne i chemické reakcie,
zlepšuje prekrvenie a výživu tkanív, podporuje tkanivovú difúziu, má
spazmolytický, resorpčný a analgetický a antispazmodický účinok. Hĺbka
účinku sa pohybuje medzi 2 – 6 cm. Ultrazvuk však vyvoláva i vzdialené
reflexné účinky. Základnou aplikačnou formou je kontinuálna alebo pulzná
aplikácia, kontakt hlavice prístroja s tkanivom musí byť udržovaný
kontaktným médiom (parafínový olej či vodivý gel), existujú aj hlavice pre
subaquálnu aplikáciu. Miesto aplikácie predpisuje lekár, v zásade sa
aplikuje buď do miesta bolesti alebo do príslušného segmentu, na príslušný
miechový koreň alebo v priebehu nervu.
c) Interferenčné prúdy pôsobia na princípe využitia interferencie dvoch
strednefrekventných prúdov priamo v tkanive, pričom jeden okruh má
frekvenciu konštantnú a druhý voliteľne kolísavú. Výhodou je ľahšie
prekonávanie kožného odporu tkaniva, dobrá tolerancia pre malé senzitívne
i motorické dráždenie a dosiahnutie efektu interferencie i v hĺbke tkaniva.
Pôsobí priamo na svaly, nervy, zlepšuje prekrvenie (hyperémiu) a výživu
tkaniva, na efekte sa podieľa predovšetkým vazodilatácia, analgézia
a tonizácia tkanív. Podľa nastavenia frekvencie a jej modulácie možno
dosiahnuť buď účinky motoricky dráždivé (až k navedeniu svalovej
gymnastiky), alebo naopak docieliť ústup zvýšeného svalového napätia či
navodiť výraznejší účinok analgetický a spazmolytický, alebo striedavo
dráždiaci a tlmivý účinok podieľajúci sa na rezorpcii opuchov a výpotkov.
Procedúru ordinuje lekár, stanoví lokalitu a potrebné parametre.
d) Diadynamické prúdy sú zmiešanými prúdmi, ktoré využívajú účinky
súčasnej aplikácie galvanického a faradického či iného impulzného prúdu.
Touto kombináciou sa účinky jednotlivých druhov prúdu zlučujú,
predovšetkým účinok hyperemizačný a analgetický. Na galvanickú zložku
prúdu nastupuje zložka impulzná. Sínusové impulzné prúdy majú účinok
inhibičný alebo facilitačný, čo záleží na frekvencii, intenzite a ďalších
parametroch. Prúd s účinkom prevažne inhibičným má frekvenciu 100 Hz,
prúd s frekvenciou 50 Hz má skôr účinok dynamogénny, teda excitačný,
facilitačný a tonizujúci, odstraňuje opuch obalu nervu, tlmí bolesť, tonizuje
svaly. Procedúru predpisuje lekár, upresní lokalitu aplikácie a potrebnú
charakteristiku druhu prúdu.
e) TENS – transkutánna elektrická elektroneurostimulácia využíva princíp,
že vedenie bolestivých vzruchov a vnímanie bolesti je možné zmierniť až
potlačiť dráždením nervov na rôznych úrovniach nervového systému.
Použité impulzy sa líšia svojim tvarom (symetricky či asymetricky bifázické,
bifázické alternujúce), sú veľmi krátke (0,01 – 0,75 ms). Aplikujú sa ako
TENS kontinuálne, či TENS-burst v salvách alebo TENS-surge vo vlnách.
Indikované sú predovšetkým stavy vyžadujúce zníženie bolesti (ochorenie
chrbtice, bolesti hlavy, poúrazové bolesti a mnoho ďalších). Procedúru
predpisuje lekár.
f) Impulzoterapia využíva liečebný účinok presne tvarovaných prúdových
impulzov (napr. sínusový, pravouhlý, triangulárny, symetrický, asymetrický
monofázický, bifázický, a i.). Zásadné delenie je na prúdy s kolmým či
strmým nástupom a prúdy so šikmým pozvoľným nástupom. Využitie je
veľmi široké: pri pravouhlých prúdoch na dráždenie zdravých svalov
a nervov (elektrogymnastika), na prevenciu vzniku svalových atrofií,
posilňovanie brušných a chrbtových svalov, posilňovanie svalového korzetu,
pri šikmých prúdoch s pozvoľným nástupom na selektívne dráždenie nervov
pri periférnych parézach, dráždenie hladkých svalov, ovplyvnenie
bolestivých neuralgií, ako aj na diagnostiku periférnych paréz pomocou
I/t krivky, reobázy, chronaxie a akomodačného kvocientu. Dráždenie tiež
podporuje hyperémiu, trofiku, reflexne môže viesť k relaxácii a detonizácii,
pôsobí aj analgeticky. Procedúru predpisuje lekár.
g) Magnetoterapia využíva liečebné účinky pôsobenia magnetického poľa
na biologické tkanivá. Najmenší účinok majú magnetické polia statické,
intenzívnejšie sú magnetické polia striedavé a najrazantnejšie magnetické
polia pulzné. V praxi sa používajú rôzne elektromagnetické prístroje, ktoré
produkujú predovšetkým pulzné magnetické pole určitého tvaru, frekvencie
a intenzity. Hlavné účinky magnetického poľa na živé tkanivá sú
vazodilatácia, analgézia, protizápalový efekt, myorelaxácia a spazmolytický
efekt, podpora procesov hojenia a protiedémové pôsobenie. Aplikátory majú
tvar dutých solenoidových valcov či tvar prstenca, plochých aplikátorov či
dvojdielných stojanových aplikátorov (magnetická indukcia tzv. dvojdeky pre
transregionálnu aplikáciu). Magnetoterapia má aj svoje kontraindikácie. Je
to predovšetkým kardiostimulátor, krvácavé stavy, myasthenia gravis, všetky
mykotické (pliesňové) ochorenia pre riziko ich generalizácie, nádorové
ochorenia, juvenilný diabetes, gravidita, aktívna TBC. Procedúru predpisuje
lekár, časová jednotka je 30 minút.
TERMOTERAPIA
a) Parafínoterapia je lokálna aplikácia tepla, kedy sa využíva odovzdávanie
skupenského tepla pri tuhnutí tekutého parafínu. Parafín tuhne pri teplote
cca 55°C (52 – 56°C), 1 kg odovzdá 35 kcal. Teplotná tolerancia parafínu
môže dosiahnuť až 60°C. Existuje niekoľko aplikačných metód, metóda
rúšková (prikladanie rúšok namočených do tekutého parafínu), metóda
opakovaného máčania (krátkodobé ponorenie napr. ruky do parafínového
kúpeľa, po vytiahnutí sa začne tvoriť tenká vrstva tuhnúceho parafínu,
opakovaním postupu sa vytvorí „parafínová rukavička“ – vhodné
predovšetkým na aplikáciu na drobné kĺby a nerovné plochy), metóda
nanášania štetcom po vrstvách (podobný princíp), metóda plástová
(priloženie 5 - 10 mm hrubého parafínového plástu v okamihu jeho
začínajúceho tuhnutia). Lokálna aplikácia tepla pôsobí na kostrové svalstvo
relaxačne, predovšetkým uvoľňuje spazmy a kontraktúry, zmenšuje
chronickú bolesť, zvyšuje lokálne prekrvenie, zlepšuje výživu i hojenie
tkanív, pôsobí na zmäkčenie väziva, na resorpciu chronických infiltrátov
a edémov, má sedatívne a imunobiologické účinky. Pri akútnych zápaloch
lokálne teplo bolesť zvyšuje, podporuje vznik opuchu a často zhoršenie
stavu. Opatrnosť je nutná pri senioroch a osobách s kardiovaskulárnym
ochorením. Lokálne teplo nie je možné aplikovať na miesta, v ktorých je
implantovaný kovový materiál. Procedúra trvá 20 minút a predpisuje ju lekár.
b) Piešťanské parafango je originálna forma lokálnej aplikácie tepla, a to
prikladaním plástov parafanga približne 1 cm hrubých, a to v okamihu ich
tuhnutia. Podľa originálnej technológie sa piešťanské parafango pripravuje
miesením spraše z vysušeného piešťanského bahna s čistým tvrdým
parafínom a parafínovým olejom. Zmes sa nahrieva do tekutého stavu
v špeciálnej miešacej jednotke. Ide o šetrnejšiu lokálnu tepelnú záťaž
organizmu, keďže nejde o čistý parafín a dochádza k odovzdaniu menšieho
množstva skupenského tepla tuhnutia. Časť tepla je odovzdaná organizmu
kondukciou (vedením) z nahriatej spraše piešťanského bahna. Ďalej sa
teplo odovzdáva priamym vedením a konvekciou (prúdením). Teplota
plástov v okamihu aplikácie sa pohybuje medzi 50 - 55°C. Indikácie, účinky
a kontraindikácie tejto terapie sú podobné ako pri parafínoterapii. Procedúra
trvá 20 minút, predpisuje ju lekár, vzhľadom k šetrnej tepelnej záťaži je aj
voľne predajná.
c) Suché horúce obklady (termofor, lavatherm – hotpack) je lokálna
aplikácia suchého tepla priložením tepelného nosiča. Starý klasický
termofor je naplnený horúcou vodou, moderný lavatherm či hotpack
obsahuje chemickú substanciu, ktorej aktiváciou vzniká teplo a dôjde
k zahriatiu až na 54°C. Tento tepelný balíček má opakované použitie, je
možné ho využiť na lokálnu aplikáciu chladu, ak je predchladený na teplotu
okolo 6°C.
d) Priessnitzove zábaly sú studené zaparovacie obklady na lokálnu
aplikáciu predovšetkým pri kĺbových problémoch spojených s opuchom
a bolesťou (zápalový či traumatický pôvod), pri podkožných hematómoch,
na relaxáciu kostrových svalov, ale tiež napríklad na hrudník pri angíne,
faryngitíde či dráždivom kašli. Na ošetrovanú lokalitu sa priloží studený
vlhký obklad (látka namočená do studenej vody, voda čiastočne vytlačená),
ten sa prekryje nepremokavým igelitom a ten sa prekryje suchým teplým,
najlepšie vlneným zábalom. Prvých 5 - 10 minút prebieha hypotermická fáza
s vazokonstrikciou, ďalších cca 20 minút prebieha fáza izotermická
s prechodom vazokonstrikcie do vazodilatácie, ďalších cca 20 minút
prebieha lokálna vazodilatácia a prekrvenie, ide o hypertermickú fázu. Zábal
je vhodné ponechať asi 1 hodinu, je možné podávať aj opakovane.
e) Kryoterapia je liečba chladom, ktorá sa používa ako celková, ale
predovšetkým v lokálnej aplikačnej forme. Na tento účel bolo vyvinutých
niekoľko druhov chladových kompresorov. Najčastejšie ide o kryo -
vrecúška obsahujúce perlovú celulózu (kryoperlózu), ktorá sa podchladí na
-18°C, pričom si ponechá dobre formovateľnú konzistenciu. Podobný efekt
plnia aj gelové kryo - vrecúška (hydrované silikáty), rovnako ochladené na
-18°C. Lokálna aplikácia chladu vyvolá najskôr vazokonstrikciu, pri ktorej
dochádza k útlmu svalových spazmov a svalového hypertonu, zmiernenie
bolesti, zlepšenie pohyblivosti, súčasne k spomaleniu vedenia vzruchov
v nervoch, tlmeniu zápalu a podpore imunologických procesov
s protizápalovým účinkom. Súčasne dochádza k lepšiemu vedeniu tepla
z hlbších vrstiev a konvekcii tepla cievami. Je veľmi dôležité, aby po každej
kryoterapii nasledovala aktívna pohybová liečba (aktívne cvičenie), ktoré
výrazne podporuje aktívnu vazodilatáciu. Okrem toho je cvičenie pre
pacienta ľahšie (utlmené svalové spazmy a bolesť). Indikácie sú veľmi
široké – po čerstvých úrazo